Piz Badile

Via Cassin, 6a, 900m

Piz Badile a jeho neprehliadnuteľná 900 metrová severovýchodná žulová stena s cestou Via Cassin v oblasti Bergell vo Švajčiarsku je našim cieľom. Cesta bola vylezená v roku 1937 lezcami R. Cassin, G. Esposito, V. Ratti za tri dni. V stene sa k nim pridali ďalší dvaja lezci. Dvaja z nich však počas zostupu zahynuli. Prvé sólo urobil Hermann Buhl v roku 1952. Československí horolezci majú v stene tri prvovýstupy.

Auto nechávame na oficiálnom parkovisku chaty Sasc Furä nad mestečkom Bondo a čaká nás 3,5 až 4 hodinový pochod novým prístupom na chatu. Kamenná lavína zo susediaceho Piz Cengalo v lete v roku 2017 úplne zničila údolnú cestu a pôvodný prístup na chatu. Preto teraz musíme ísť naokolo omnoho dlhším nástupom na chatu. Chodník vedie malebnými úbočiami s malými horskými usadlosťami a úžasnými výhľadmi na Cengalo a Badile. Neskôr mi chatárka prezradila, že existuje nelegálny ale oveľa kratší prístup na chatu v pravom úbočí nad lavínišťom. Dúfajme, že o rok už bude legálny a vyznačený.

Noc sme strávili na chate Sasc Furä s veľmi príjemnou obsluhou. Vstávame o 3:45, raňajkujeme a okolo 4:30 vyrážame ešte za tmy z chaty chodníkom pod severovýchodnú stenu Piz Badile. V hornej tretine steny je sneh a my len dúfame, že stena nebude mokrá a komín v hornej časti nebude plný snehu. Nástup vedie do sedielka pod severnou hranou steny kde treba zlaniť alebo zliezť na nástupové police vedúce k začiatku cesty Via Cassin. V začiatku sezóny môžu byť police pod snehom, čo môže výrazne skomplikovať prechod k nástupu cesty. Našťastie my máme police suché bez snehu a ľahkým terénom traverzujeme pod nástup.

Na konci police sa naväzujeme na lano a začíname uhyzávať z 900 metrovej žulovej nádhery. Spodné dĺžky máme úplne mokré. Avšak vyzerá to skôr na kondenz z atmosferickej vlhkosti. Obtiažnosť je cca okolo 6. Ľahšie dĺžky lezieme súčasne. Spodná polovica cesty ubieha výrazne diagonálne doľava a preto akýkoľvek návrat zlanením by bol veľmi problematický. Lezenie je super v kompaktnej jemne položenej žule. Nachádzame skoby a nity rôznych kvalít. Niekedy je náročné orientovať sa v stene a trafiť správne štandy. Slnko vychádza avšak budeme väčšinu dňa v tieni. Je polovica septembra a slnko už nie je dostatočne vysoko aby ohrialo severovýchodnú stenu Piz Badile.

Pred obedom doliezame na policu v strede steny. Slniečko sa konečne oprelo na krátko do steny a my dávame malú pauzu, pijeme a dopĺňame energiu. Druhá polovica cesty vyzerá suchá a mala by ísť bez problémov. Otázkou ostáva komín na záver. Začíname jedovatými dĺžkami okolo 6+ a pokračujeme k legendárnemu komínu. Komín je bez snehu avšak vnútri je úplne mokrý. Keďže komín má tvar V, treba ho liezť zvonku na rozpor a dovnútra vliezť len na založenie frendu. Záverečné dĺžky treba správne trafiť a neuhnúť do nesprávneho smeru. Okolo 16:00 sme na severnej hrane Piz Badile.

Cesta severnou hranou Piz Badile je monumentálna a vyhľadávaná ako cieľ pre horských vodcov a ich klientov. Je to však náročný a dlhý výstup kde klient musí mať skúsenosti z lezenia veľkých stien. Na hrane sa prezúvame do approach topánok a lezieme súčasne cca. 1 hodinu relatívne ľahkým avšak veľmi exponovaným hrebeňom na vrchol. Naľavo od hrebeňa padá severovýchodná stena a napravo padá severozápadná stena. Obidve majú cca 900 metrov. K vrcholovej pyramíde doliezame okolo 17:00. Odbieham ešte pozrieť ako vyzerá vrcholový bivak cca. 100m od vrchola pod hrebeňom. Je to malá žltá búdka so 4 posteľami. Nie je tam však žiadna voda a keďže chata Gianetti na talianskej strane je 2,5 hodiny zostupu náš ďalší postup je jasný. Na vrchole posedíme a doplníme energiu. Čaká nás zostup južným rebrom Piz Badile. Zostup vedie ľahkým lezeckým terénom s niekoľkými zlaneniami na jedno 60m lano (štandy po 30m). Na chatu Gianetti prichádzame pred zotmením a vychutnávame povestnú taliansku kuchyňu a dpĺňame stratené tekutiny.

Ráno sa zobúdzame do krásneho dňa. Pôvodný plán bol trek cez dve sedlá naspäť na chatu Sasc Furä. Avšak na raňajkách stretávame štyroch borcov čo liezli severnú hranu a ponúkajú nám spoločný taxi naspäť do Bonda. Do Talianska je to 2,5 hodiny zostup po chodníku a potom taxi. Ja by som radšej cez sedlá, ale opuchnutý Peťov členok po včerajšku to rozhodne pre taxi. Taxi nás vyzdvihne pri starých kúpeľoch v San Martino po 2,5 hodine pešieho zostupu a po hodine jazdy dovezie späť do Bonda. Jediný problém je, že som rátal s ďalším lezením a nechal som si veci hore na chate. Preto ešte svižným krokom vybieham na chatu Sasc Furä pre veci a späť dole. Však je to len trek na 6 hodín hore dole 🙂 Po tých všetkých odvodených Gerlachoch mi to príde ako prechádzka.

Krásna cesta je vylezená a my sa vraciame domov. Ja idem rovno do Vysokých Tatier, kde ma čaká zvyšok vodcovskej sezóny.

Piz Badile, Via Cassin, 900m 6a

Materiál:

• 60m polovičné laná
• osobný materiál, sedačka, prusíky, istítko, odsadka, prilba
• 12 expresov
• 4 hms karabíny
• sada frendov BD C3 a C4
• sada vklínencov
• 6 slučiek
• lezečky, approach boty, mádžo
• núdzový dvojmiestny žďárák
• lekárnička
• 1-1,5l vody na osobu + tyčinky (mne stačilo 8deci ale Peťo vypil skoro 2litre)
• čelovka
• 30l batoh
• tenká goráčová bunda a gate
• nabitý mobil so stiahnutou mapou oblasti

Ceny:

• chaty s polpenziou cca. 60€ na osobu a noc
• vo Švajčiarsku na chatách treba prevliečku na vankúš a vložku do spacáku, inak pýtajú 8€ za požičanie na noc
• taxi späť do Bonda na 4 osoby 200€, na 6 osôb 300€
• taxi vám veľmi ochotne zavolajú na chate Gianetti (avšak 2,5 hodiny musíte zostúpiť pešo)