Denali Climb and Ski Expedition 2022

Táto expedícia bola mojím veľkým snom a nebolo ľahké všetko zariadiť, aby som nakoniec odcestoval na Aljašku. Avšak 10. mája som predsa len vystúpil z malého asi 10 miestneho lietadla s celou skupinou a kopou batožiny na ľadovci Kahiltna glacier. 

Každý z nás si zbalil asi 40 kg na ťahacie sánky, zvyšok do batoha na chrbát a vyrazili sme na aklimatizáciu normálkou t.j. cestou West Buttress na vrchol Denali 6190m. 20. mája sme s Maťom Heugerom a Matejom Dudom vystúpili prvýkrát na vrchol Denali.

Prvé dni som sa pýtal sám seba, či som toto naozaj chcel. Mimoriadny diskomfort úplne vo všetkom. V noci teplota padala skoro na -30°C a všetko mrzlo na kosť vrátane obsahu čúracej fľaše. Riadne som cítil výšku, keďže som strávil mesiac pred expedíciou vodením skialpu v Nórsku na úrovni mora. Vyrážali sme z lode na vrcholy okolo 1200m. Denali je výrazne bližšie k severnému pólu ako vrcholy v iných horách sveta a teda barometrický tlak je nižší ako tlak v rovnakej výške v horách inde na svete. Preto skutočný pocit z výšky je taký, ako by ste reálne boli omnoho vyššie. Ťahanie saní bola hrozná robota a každý časový odhad prichodu na nejaké miesto bolo treba vynásobiť dvomi.

Predstava, že po 10 dňoch na kopci a zostupe dole nastúpime znovu, ale tentoraz do južnej steny Denali do cesty Cassin ridge, bola mimoriadne vzdialená. Viacerí lezci čo tu pôsobili nás upozorňovali: “Chlapci ak dáte normálku na Denali, tak do Cassina určite nenastúpite. Budete chcieť čo najskôr zmiznúť z toho ľadového pekla preč”.

Nestalo sa a s Matejom Dudom vo dvojici po dvoch dňoch oddychu dole v base campe v 2400m nastupujeme údolím smrti (ako ho volajú) Northeast fork do steny na Cassin ridge. Napriek informácie od Francúzov o 4 hodinách nástupu dorážame pod stenu po 8 hodinách šialeného preliezania desivých trhlín popod visiace seraky.

Francúzi zabudli povedať, že nedošli až pod Japonský kuloár čo je nástup do cesty. Otočili sa v polovici Northeast fork. Ideme alpským štýlom a teda všetko si nesieme na chrbte. Stan, spacák, varič, vodu jedlo na 4 dni, oblečenie do veľkej zimy a lezecký materiál. Batohy odhadujem na 10kg každý. V C3 na zostupe z vrchola sme si nechali depozit s jedlom a plyn. Avšak nakoniec neberieme plyn ale benzínový varič, pretože v týchto teplotách sa nedá na plyn spoľahnúť. Neskôr sme zistili, že ani na benzín, ale to bolo našou chybou. Spotreba benzínu je v týchto teplotách vyššia. Zobrali sme množstvo, ktoré nám malo stačiť na 4,5 dňa. Bohužiaľ nestačilo.

Pod Japonský kuloár v cca 3800m prichádzame o 4 ráno. Pospíme pár hodín v stane a naliezame do kuloára. Je to 8 dĺžok lezenia v ľade väčšinou okolo 50-60 stupňov. Zo dve dĺžky sú strmšie a jedna z nich je 80 stupňov. Matej sa v ľade necíti isto tak kuloár ťahám ja. Na konci kuloáru míňame legendárnu Cassin ledge a po krátkych skalných dĺžkach naliezame do strmého snehového hrebeňa Cowboy arrete.

Privádza nás na miesto super bivaku, kde však len navaríme vodu a valíme ďalej. Okrem lezenia v Japonskom kuloári všetko ideme súčasne na lane s priebežným istením. Prelezieme asi 90 stupňový výšvih na Hanging glacier a doliezame na miesto okrajovej trhliny pod First rock band (prvý skalný pás). V trhline vykopeme miesto na stan v 4600m.

Nesieme so sebou aj vysielačku na komunikáciu s base campom a každý deň o 8 večer vysielajú americkí rangeri predpoveď počasia pre jednotlivé kempy a vrchol na normálke. Po predpovedi navaríme a po večeri zaľahneme spať. Na Aljaške v túto dobu netreba čelovku, pretože je stále vidno. V noci je len mierne šero avšak teplota padne dolu šialene na cca -30. 

Ráno vstaneme a navaríme vodu do fliaš. Preliezame First rock band a snehový hrebeň vedúci pod Second rock band. Tam po krátkej pauze spojenej so sušením spacákov a varením preliezame aj Second rock band. Lezenie má charakter mixu do obťiažnosti 5.8 americkej stupnice. V skalných pasážach je vpredu Matej. Skalné bloky a medzi tým vyliaty ľad. Každý rock band má okolo 7-8 dĺžok. My stále lezieme súčasne.

Nad Second rock band cesta uhýba doprava do kuloáru. Obchádza Third rock band a kuloár ústi na snehový hrebeň. My už máme dosť, avšak musíme presľapávať stopu strmým kuloárom a ďalej hrebeňom až nachádzame policu vhodnú na stan v asi 5300m. Je to nekonečné. Nevieme chytiť dych. Neskoro poobede sme na polici. Matej varí a ja kopem lepšie miesto na stan. V takomto strmom teréne musím pre istotu stan ukotviť lanom na cepíny. Vyzerám pohľadom dole do steny Riša s Mišom, ktorí lezú Slovak Direkt. Nad Second rock band sa ich cesta spája s našou a teoreticky by mohli dnes v noci doliezť do nášho bivaku.

Zrazu však varič prestáva horieť a my zisťujeme, že nám práve úplne došiel benzín. Je to pomerne veľký prúser, ktorý v prvom momente neviem ako vyriešime. Z tohto hrebeňa vedie cesta dole len cez vrchol. Zostup Cassinom a návrat údolím smrti je nemožný a trval by dlhšie ako doliezť cez vrchol. Máme roztopené tri litre vody a je osem večer. Vypočujeme si predpoveď cez vysielačku a informujeme base camp o našej situácii. Neostáva nič len zabojovať. Takže ide sa spať bez večere. Jeden liter máme obaja na noc a ráno. Na nasledujúci deň máme každý ďalší liter vody. Samozrejme žiadne raňajky. Len nejaké tyčinky, ktoré nám už idú riadne krkom. Najbližšia voda je možná v C4 v 5200m na normálke po zostupe z vrchola. Aj to len ak sa nám podarí vysockovať benzín od niekoho, kto tam bude. Ráno vstávame skoro. Je strašná zima a zdvihol sa vietor. Zatiaľ nám aj tak počasie praje a slnko svieti. My sme však ešte v tieni. Naliezame do posledných takmer 1000 výškových metrov na vrchol. Nachádzam nový rozmer nekonečna.

Prešľapávam stopu v cca 50-60 stupňových svahoch a hrebeňoch bez konca. Sem tam preliezanie pomedzi skaly. Matej sa vlečie z mnou. Stale lezieme súčasne na krátkom lane. Často stojíme a Matej musí oddychovať. Na noc si dal Stilnox. Najprv polovicu a o polnoci druhú. Vyzerá, že mu to zabralo až ráno, lebo celú noc nespal. Jeho únavu to ešte zhoršilo. Dostavuje sa dehydratácia a necítim si prsty na nohách. Viackrát si vyzujem moje La Sportiva G2, ale ani masáž nepomáha. Mám trochu obavy ako to dopadne. Na malý predvrchol menom Kahiltna horn doliezame okolo obeda. Máme toho dosť. Je to vlastne koniec cesty Cassin ridge. Odtiaľ pokračujeme normálkou ľahkým hrebeňom bez batoha na vrchol. Matej dáva krátky oddych ležiac na batohu a po mojom presviedčaní vyrážame k vrcholu. Zhruba o druhej poobede sme šťastní a unavení na vrchole. Tešíme sa a nemôžeme uveriť, že sme po 7 dňoch znovu na vrchole Denali a tentoraz cestou Cassin ridge.

Oproti prvému vrcholu pred 7 dňami je strašná zima a vietor. Vtedy sme sa fotili od pása hore vyzlečení. Teraz máme páperky, lyžiarske okuliare, masku a páperové rukavice. Len na chvíľu som dal rukavicu dole kvôli fotke a skoro mi omrzla ruka. Ako keď držíte suchý ľad príliš dlho. Pofotíme sa a zostupujeme dole k batohom, čo sme nechali na Kahiltna horn. Odtiaľ pokračujeme normálkou cez Football field dolu do Denali pass a do C4. Je tam asi 30 stanov a bez problémov sa nám podarí zohnať benzín. Postavíme stan a varíme donekonečna. V noci okolo jednej dorazili Rišo s Mišom. Liezli nonstop bez bivaku a tiež mali problém s varičom. Slovak direkt dali nonstop a vôbec prvý voľný OS prelez! Nemajú stan a teda si líhajú len tak do spacákov na karimatky.

Ráno zostupujeme do C3, kde vykopeme náš depozit. Samozrejme plyn z depozitu je nám nanič, lebo máme benzín. Niečo zjeme v stane našich amerických kámošov, čo už viac ako dva týždne zatiaľ bez úspechu útočia na vrchol a ideme dole do C2. Tam nám prišiel oproti Maťo H. so Sisou. Doniesli nám lyže, za čo im patrí veľká vďaka. Ďalej nasleduje dlhočizná lyžovačka dole do C1. C1 je náš base camp.

Chcel by som záverom poďakovať Sise a Maťovi Heugerovi za support počas nášho lezenia. Maťo bol vedúci tejto expedície a patrí mu veľká vďaka za všetku prípravu, vybavenie dôležitých vecí a materiálu, za všetok support počas expedície a vedenie.

Stretli sme sa tu neskutočne dobrá partia pod výborným vedením, kedy úplne všetko klaplo na jednotku s hviezdičkou. Naša slovenská expedícia si domov vezie cenné výstupy a krásne zážitky.

Ďakujem za podporu Salewa, Dynafit a Rab. Ak by sa niekto z vás chystal na Denali, veľmi rád poskytnem všetky potrebné informácie. Vybavovanie formalít nie je jednoduché a dlhodobé fungovanie v nízkych teplotách na aljašských ľadovcoch vyžaduje naozaj dobrú pripravenosť.